Menu
„Človek môže mať niekedy pocit, že veci zašli
tak ďaleko, že je príliš neskoro, aby s nimi niečo robil a že jeho doterajšia cesta je tak zamotaná, že nemá žiadnu šancu vytýčiť si akúkoľvek budúcu cestu, ktorá by bola iná: na vašej ceste vždy existuje bod, v ktorom si môžete nakresliť novú cestu. A snažiť sa po nej kráčať. Neexistuje žiaden živý človek, ktorý by nemohol začať odznova.“
Žijeme vo svete, kde je možné pozorovať vzrastajúcu amorálnosť a zvyšujúcu sa kriminalitu. Ktokoľvek z nás, kto sa musel spoľahnúť na dobrú vôľu a čestnosť iných – napríklad, poisťovacích spoločností, úradníkov, obchodníkov, bankárov či políciu – má skúsenosť s krivdou, ktorá bola spôsobená zníženou úrovňou morálky. Kniha Cesta ku šťastiu je tu pre nás, aby vyplnila morálne vákuum v spoločnosti, ktoré je spravidla za väčšinou problémov v našej spoločnosti. Môže slúžiť ako sprievodca na zlepšenie kvality nášho života.
„Vaše vlastné šťastie sa môže vďaka nečestnosti a zlému správaniu
ostatných zmeniť na nešťastiu a zármutok.
Šťastie alebo nešťastie ľudí, ktorých by ste vedeli vymenovať,
je pre vás dôležité. Touto knižkou im môžete bez príliš veľkej
námahy pomôcť prežívať a viesť šťastnejší život.“
„Ak budete schopný priviesť aj ostatných k tomu, aby kráčali touto cestou, vy sami budete dostatočne slobodný na to, aby ste mali šancu objaviť, čo je to skutočné šťastie.“
Rómska otázka je otvoreným problémom našej spoločnosti. Len podávaním jednostrannej sociálnej pomoci rómskym spoluobčanom zo strany štátu, je tento problém neriešiteľný. Možno to pozorovať na výstavbe sociálnych bytov, ktoré sú v krátkom čase zničené a okolie znečistené odpadkami.
„Tí, ktorí stavajú sociálne byty a pokúšajú sa ich udržiavať, sú často ohromení tým, ako rýchlo sú zničené. Prirodzene, chudobní ľudia vlastnia málo alebo nič. Sužovaní z každej strany sa nakoniec začnú cítiť, že nikam nepatria.
Dôležitým prvkom pri práci s rómskymi komunitami sa javí fakt, že Rómovia musia sami porozumieť tomu, že sa dá žiť lepšie a že sa oni sami musia o to pričiniť.
„So záhaľčivými ľuďmi sa nevychádza ľahko.
Okrem toho, že človeka znechucujú, môžu byť aj trocha nebezpeční.
Dobrým riešením je presvedčiť týchto ľudí,
aby sa rozhodli pre nejakú aktivitu a pustili sa do nej.“
Skúsenosť nám ukázala, že aplikácia morálnych hodnôt do života Rómov prináša výsledky. Z dlhodobého hľadiska, pomáha dôsledné vyučovanie morálnych hodnôt, práve vyškolenými rómskymi spoluobčanmi, dosiahnuť trvalé zlepšenie životného prostredia a zlepšenie vzťahov s okolím, byť príkladom pre iné osady a pomôcť im zlepšiť životné podmienky. Tým zároveň zlepšiť životné podmienky aj nerómskym spoluobčanom.
V obci Jasov je, okrem známeho barokového kláštora a jaskyne, rómska osada s 1600 rómskymi obyvateľmi.
Osada je známa, tak ako väčšina rómskych osád, špinou a dlhodobými (spravidla 40 až 50 ročnými) čiernymi skládkami a vyhrotenými vzťahmi medzi rómskymi a nerómskymi obyvateľmi.
Základné postuláty, na ktorých bol projekt postavený:
1. Základné účely mysle a základná povaha človeka sú vždy jednoznačne konštruktívne a vždy jednoznačne dobré; riešenia sú pozmenené len pozorovaním, výchovou a hľadiskom. Človek je dobrý.
2. Pozorovateľným faktom je, že neporiadok v prostredí degraduje myslenie človeka. A teda opačne, pokiaľ človeka privedieme k tomu, aby on zlepšil svoje prostredie, tak sa zvyšuje jeho zodpovednosť a zlepšuje sa schopnosť riešiť vlastné problémy.
3. Jediné, čo musí byť urobené, je nechať prúdiť Cestu ku šťastiu do spoločnosti. „Ako jemný olej rozptýlený po rozbúrenom mori, bude pokoj prúdiť ďalej a ďalej.“
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, bol projekt v Jasove založený na jednom z morálnych pravidiel, ktoré aktuálne pomôže riešiť najpálčivejší z problémov rómskej komunity – a to morálne pravidlo č.12 Ochraňujte a zlepšujte svoje životné prostredie.
Dôležitosť bola pripísaná osvete a vzdelávaniu detí aj dospelých z osady s dôrazom na čo najlepšie porozumenie kľúčovým slovám.
Výsledky sú nasledovné:
1. Rómovia vlastnými silami, bez nároku na odmenu a bez použitia mechanizmov, postupne upratujú osadu od odpadu. Kľúčovým bolo upratanie veľkej skládky pri vstupe do osady a upratanie potoka. Videli na vlastnej skúsenosti, že keď vyvinú úsilie na zlepšenie svojho prostredia, aj okolie zareaguje pozitívne. Po dlhej dobe boli v televízii odvysielané pozitívne správy o Rómoch. To ich povzbudilo k ďalšej činnosti. Je potrebné vyzdvihnúť aj veľmi dobrú spoluprácu so Starostom obce Jasov a miestnym zastupiteľstvom, ktorí majú záujem riešiť tieto problémy v obci. Rómovia teda za roky 2010, 2011, 2012 a do septembra 2013 odpratali – 150 kontajnerov odpadu. Dôležitým faktom je, že upratané časti osady zostávajú upratané.
2. Dospelí Rómovia študujú, aby zlepšili svoje schopnosti čítať a písať, aby boli schopní pomôcť svojim deťom pri učení a sami ich učili pravidlám obsiahnutým v knihe Cesta ku šťastiu.
Problém na sídlisku Luník IX v Košiciach je celospoločensky známy. Naše ďalšie kroky teda viedli aj na toto spoločensky vykričané miesto. Dohodnúť sa s miestnym zastupiteľstvom nebolo jednoduché. V komunikácii s občanmi z Luníka IX nám veľmi pomohli práve Rómovia z Jasova. Zistili sme, že veľa z nich chce žiť lepšie, ale nevedia ako na to. Aj tu sme vyskúšali, či Cesta ku šťastiu funguje a či budú ochotní pustiť sa do upratovania sami a bez nároku na odmenu. Najskôr sme začali premietaním sfilmovaných pravidiel. Sami Rómovia mali záujem o upratovanie. Potrebovali pomôcť s organizáciou a financiami.
A výsledok je nasledovný:
